Aj takto možno zachrániť vzácnu pamiatku

12.08.2014 19:51

Rímskokatolícky kostol v  Rimavských Janovciach je bezpochyby jednou z najzaujímavejších stredovekých pamiatok Gemera. Je pozostatkom kláštora benediktínov založeného v 13. storočí, ktorý zanikol v priebehu 16. storočia, s najväčšou pravdepodobnosťou počas tureckého pustošenia. Kostol je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, podľa ktorého je pomenovaná aj obec ležiaca v tesnej blízkosti Rimavskej Soboty.

Zničený kostol bez obidvoch veží prvýkrát obnovili v roku 1751 a zastrešili ho barokovými strechami. V roku 1832 ho opäť obnovili, ale  už v roku 1857 následkom veľkého požiaru je opäť zničený a opustený.

Chátrajúcu pamiatku dala v roku 1875 kompletne obnoviť Uhorská pamiatková komisia a na financovanie tejto obnovy vyhlásila celonárodnú zbierku. Na novorománskej rekonštrukcii pamiatky sa podieľali dvaja významní maďarskí pamiatkari: architekt Frigyes (Fridrich) Schulek a výtvarník, architekt a reštaurátor Ferenc (František) Storno. Súčasná podoba kostola je výsledkom tejto poslednej obnovy, ktorá sa snažila prinavrátiť pamiatke jej pôvodný románsky slohový výraz dostavbou neorománskeho západného štítu s drobnou zvonicou na spôsob talianskych kampaníl a výzdobou vonkajších stien lode i apsidy oblúčkovým vlysom a zuborezom. 1

 Kostol od juhovýchodu, foto autorka

Štít nad vstupom s kampanilou, foto autorka

Kostol je jednoloďová orientovaná stavba, na východnej strane ukončená polkruhovou apsidou, na západnej strane rozšírená dvomi vežami, z ktorých sa zachovali iba dve podlažia (ich plánovaná dostavba sa pre nedostatok peňazí neuskutočnila). Medzi nimi nad vstupom je trojuholníkový štít s nadstavanou malou kampanilou, ktorá bola postavená ako náhrada veží pre umiestnenie zvona. Neomietnuté fasády prezentujú zachované románske murivo z opracovaných kamenných kvádrov. Rovnaký typ románskeho muriva na území Gemera nájdeme na južnej fasáde kostola v Lipovníku neďaleko hradu Krásna Hôrka. Je zaujímavé, že aj tento kostol je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a v stredoveku bol tiež kostolom benediktínskeho opátstva, ktoré rovnako zaniklo, a ktoré mohlo mať s kláštorom v Rimavských Janovciach mnoho spoločného.

Podľa odtlačku strechy na severnej fasáde kostola a vedľajšieho zamurovaného románskeho vstupu je pravdepodobné, že kláštorné objekty stáli na severnej strane kostola. Zamurovaný gotický lomený portál na západnej stene vedľa stojaceho kostola reformovanej cirkvi je však nesporným dôkazom, že kláštorné budovy stáli pôvodne aj južne od kostola a kalvíni použili na stavbu svojho kostola pozostatok steny zaniknutého kláštora. Viac poznatkov by mohol priniesť archeologický výskum, aký by si lokalita takého významu nesporne zaslúžila.

Svätyňa kostola je zaklenutá konchou a jej steny sú pokryté novorománskou figurálnou nástennou maľbou zobrazujúcou postavy svätcov umiestnených do arkádových výklenkov. Loď má rovný kazetový strop, ktorý trochu narúša slohovú koncepciu novorománskej rekonštrukcie pamiatky, ktorý však dobre poslúžil na umiestnenie trochu netradičnej výzdoby: jednotlivé kazety sú vyzdobené maľovanými erbami na plechových štítoch doplnené menami darcov, ktorí prispeli na obnovu kostola.

Z hľadiska súčasného ponímania pamiatkovej obnovy je to nesmierne zaujímavý a užitočný príklad zapojenia verejnosti, resp. verejne známych osobností do procesu ochrany a záchrany kultúrneho dedičstva. Príklad hodný nasledovania, ktorý by mohol byť aktuálnym aj v našej súčasnosti, kedy sa skoro každá obnova kultúrnej pamiatky borí so stálym nedostatkom potrebných finančných prostriedkov.

O ťažkostiach sprevádzajúcich obnovu kostola sa dozvedáme zo životopisu vtedajšieho rimavsko-janovského opáta, univerzitného profesora a zakladateľa modernej uhorskej archeológie, bratislavského rodáka Floriána Rómera2 ktorý s obdivom píše o vtedajšom správcovi kostola, miestnom zemanovi Bertalanovi (Bartolomejovi) Michalekovi a jeho neúnavnom boji za obnovu kostola. Tento počas návštevy cisára Františka Jozefa I. v Rimavskej Sobote v roku 1857 využil príležitosť a obrátil sa na panovníka so žiadosťou o pomoc pri záchrane kostola, čo cisár, ako hlavný mecenáš cirkvi, aj prisľúbil. Pre ilustráciu situácie okolo začatia obnovy pamiatky zacitujeme zo životopisu Floriána Rómera: „ Ako prišla prvá správa o pomoci, rozhýbali sa aj ľudia a upísali celkom slušné sumy na záchranu kostola. Bol medzi nimi aj rožňavský biskup, miestni katolíci zemepáni a dokonca aj príslušníci iných vierovyznaní. Ale, žiaľ, vypracovanie siedmich spôsobov záchrany kostola a výpočty nákladov, sústavné dopisovanie medzi Budapešťou a Košicami, meškanie úradných miest a handrkovanie o haliere spôsobili, že plynuli roky a nič sa nedialo, a chudobní veriaci 14. októbra 1865 napísali list miestodržiteľskej rade, kde v bode 3. stálo: - ak okamžite nezískame podporu, v tej chvíli sa obraciame na jeho cisársku výsosť, aby dodržala slovo, ktoré mi dala. Až by som aj tu neuspel, čo si myslím, že sa nestane, ale ak by sa stalo – napriek tomu, že nesúhlasím s protestantskou vierou, všetkých 400 katolíkov sa zriekne svojej viery a prestúpi – je to obrovská bolesť, ale tak sa stane. Takýmto hlasom vyjadroval svoj postoj verný strážca kostola. A aký bol výsledok tohto snaženia ? Opäť sa začalo plánovať, objavovali sa ťažkosti a nakoniec pomalý, ale istý rozpad kostola. 22. augusta 1868 som bol na  jednej historickej túre, a tak som najskôr navštívil svojho priateľa baróna Jána Nyáryho v Rimavských Janovciach, od ktorého som už o tomto starom kostole vedel veľa vecí, a našiel som si toľko času, aby som celý kostol pomeral a detailne prezrel. Zastavili sme sa aj v pohostinnom dome Ladislava Borbélyiho, reformovaného zemepána. Bol som veľmi srdečne prijatý a ako člen maďarskej akademickej náučnej spoločnosti, jej historickej časti, budem mať na mysli, aby som čím skôr obrátil pozornosť kompetentných miest na kostol v Rimavských Janovciach.“ 3

Toto sa Rómerovi napokon podarilo a obnova kostola sa vďaka zbierkam, jeho vlastnému príspevku a štátnej podpore konečne úspešne rozbehla. V roku 1875 kompletne obnovený kostol slávnostne vysvätil rožňavský biskup Juraj Schopper za účasti tunajšieho kňaza Neita Sprengera.

Z nápisov umiestnených na plechových podložkách v stropných kazetách lode a svätyne kostola sa dozvedáme, že na pamiatkovú rekonštrukciu románskeho kostola v Rimavských Janovciach prispeli nielen štátne a cirkevné inštitúcie ale aj súkromné osoby. Ich mená v ďalšom texte uvádzame v zátvorkách tak, ako sú napísané na strope.

Zo svetských inštitúcií to bola v prvom rade Uhorská pamiatková komisia (Magyarországi müemlékek bizotsága) a osobitne Ágoston (Augustín) Szalai, jeho riaditeľ (Szalai Ágoston a müemlék. bizotts. elnöke), ministerstvo náboženstva a výchovy (Vallás és közokt. m. k. minisztérium), ministerský radca Lajos (Ľudovít) Hegedüs (Hegedüs Lajos kand.v. és ko. miniszt. tanácsos), obec Rimavské Janovce (Jánosi község), Gemersko-malohontská župa a mesto Rimavská Sobota, ktoré majú v nápise prívlastok šľachetné (Nemes Gömör és Kishont megye, Nemes Rima Szombat városa).

Prevažná väčšina darcov bola z rôznych cirkevných inštitúcií, z ktorých na prvom mieste je treba menovať rožňavského biskupa Juraja Schoppera, zakladateľa rožňavskej nemocnice (Schopper  György rozsnyói m. püspök), banskobystrického biskupa Arnolda Ipolyiho, priekopníka ochrany umeleckých pamiatok v Uhorsku4 (Ipolyi Arnold Besztercebányai m. püspök), Jána Simora, győrskeho arcibiskupa a kardinála primasa s nápisom na erbe s postavou Immaculaty: SVB TVVM PRAESI – DIVM CONFUGI MUS (Pod Tvoju ochranu utiekame sa...), (Simor János bibornok m.o. herzeg primása), Jáczinta (Hyacinta) Rónayho, biskupa a bratislavského prepošta (Ronay Jáczint cz. püspök, pozsnonyi prépost), Jána Pavera, biskupa a szekszárdskeho opáta (Paver János cz. püspök szegzárdi apát) a Neita Sprengera, farára v Jesenskom a Rimavských Janovciach (Sprenger Neit feled – jánosi lelkész).

Ďalej to boli predstavitelia niekoľkých kláštorov: Kristián Krvesz, hlavný opát kláštora v Pannonhalme (Krvesz Kriz. szentmártoni fö apát), gróf Hippolyt Zichy, opát kláštora v Simighi (Gróf Zichy Hipp. simighi apát), Žigmund Bubics, opát kláštora v Komárne -Koppányi (Bubics Zsigmond koppan-monostori apát), František Ebenhöch, győrsky kanonik (Ebenhöch Fer. györi kanonok), Móric König, kanonik v Székesfehérvári (König Moricz székesfehérvári kanonok) a konvent Pannonhalma v Györi s nápisom PAX v erbe (Györ, Szentmártoni convent).

Obnovu kostola finančne podporilo aj niekoľko významných šľachticov a mnoho súkromných osôb. Finančný dar Augusta Coburga, sasko - gothajského kniežaťa (otca bulharského cára Ferdinanda Coburga) s manželkou, kňažnou z francúzskeho kráľovského rodu, Klementínou Orleánskou pripomínajú dva erby spojené korunkou (Ágost Szász-Coburg Góthai herzeg, Orleansi Klementina franczia-király herczeg-asszony). Rovnaká korunka spája erby ďalších manželov - mecénov: rakúskeho arcivojvodu Jozefa a veľkokňažnej Klotildy Coburgovej (József cs. kir. austriai föherczeg, Koburg Klotild cs. kir.ausztriai föherczegnö). Tu je hodno spomenúť, že  záujem a nadšenie pre ochranu pamiatok vypestoval u arcivojvodu, erudovaného botanika a autora prvého rómsko-maďarského slovníka5 jeho vychovávateľ Florián Rómer.

Známymi mecénmi v gemersko-malohontskej župe boli odjakživa Andrássyovci. Medzi obdarovateľmi rimavsko-janovského kostola nachádzame hneď dvoch príslušníkov tejto rodiny - grófku Máriu Festeticsovú, manželku Štefana Andrássyho III., pani na Krásnej Hôrke a v Monoku (Festestics Mária grófné) a betliarskeho „železného“ grófa Emanuela Andrássyho (Krasznahorkai és csik-szent-király gróf Andrássy Manó).

Z okolitých zemepánov to boli Nyáryovci z Nyáregzházy (Nyáregyházy B. Nyáry család), Törökovci zo Szendrő (Szendrői Török család), Klementína Vécseyová (B. Vécsey Klementina), potomkovia rodiny Lévai – Koósovcov (Lévai Koós család hálás utódjai), barón Albín von Vetsera6 (Báró Vetsera Albin) a barón Ernő (Ernest) Pongrácz zo Svätého Mikuláša a Óváru, rimavsko-janovský cirkevný správca (Szentmiklósi és Óvári Pongrácz Ernö, barón, a jánosi egyház gondnoka). 

Početnými darcami boli súkromné osoby. V prvom rade Fridrich Schulek, architekt obnovy (Schulek Frigyes tanár tervezö), Győző (Víťazoslav) Topscher, hlavný kráľovský zememerač (Topscher Gyözö k. mérn. felügyelö), Žigmund Gustáv, kráľovský zememerač (Zsigmond Gusztáv kir. mérnök), staviteľ Michal Kalla (Kalla Mihály építész), Karol Radniczky,  profesor viedenskej umeleckej akadémie (Radniczky Károly bécsi cs. k. müakad. tanár), sudcovia Michal Koós a Štefan Juhász (Koós Mihály és Juhász István birák), Dr. Lajos (Ľudovít) Arányi z Hunyadváru, lekár, zakladateľ a prvý profesor patológie v Uhorsku7 (Hunyadváry Dr. Arányi Lajos), Anton Keszler z Lichtenbergu (Lichtenbergi Keszler Antal), Emanuel Michalek (bugaci), prepoštský kaplán, neskôr profesor histórie na právnickej akadémii v Egri, rodák z Rimavských Janoviec 8 (Michalek Manó Bugaczi), Pavol Krajnyák (Krajnyák Pál), Ladislav Roffi Borbély (Roffi Borbély László) a administrátor celej akcie obnovy kostola Jozef Kovács (Kovács József jegyzöségében). Aj zásluhou týchto ľudí dnes kostol sv. Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach  stojí a vzbudzuje oprávnený obdiv na prácu a nezlomné úsilie našich predkov.

V interiéri kostola okrem zaujímavého stropu nájdeme vzácny barokový organ umiestnený na západnej empore, obraz patróna kostola sv. Jána Krstiteľa v rokokovom ráme  - dar venovaný Floriánovi Rómerovi ako tunajšiemu opátovi od priateľa Badányiho a štrnásť mimoriadne hodnotných olejomalieb - obrazov pašiového cyklu. Na jednom z obrazov sa zachovala signatúra Johannes Steihnauser a datovanie 1824. Ich autor, rodák z z Jindřichovho Hradca v Čechách, je pozoruhodným predstaviteľom historizujúcej maľby už v období neskorého neoklasicizmu, čím značne predbehol svoju dobu. Na rozdiel od známych dvanásť zastavení Krížovej cesty je tento cyklus obohatený o dva netradičné výjavy: Peter zapiera Krista a Kristus pred Herodesom. Množstvo postáv na obrazoch, ich rozmiestnenie, gestá, používanie výrazného šerosvitu a orientálnych prvkov v kostýmoch naznačuje, že maliar bol dobre oboznámený s holandskou a flámskou barokovou maľbou 17. storočia, z ktorej prevzal pre svoje obrazy pôsobivú tajomnú atmosféru, takže pôsobia značne archaicky. Obrazy sú však schátrané a súrne potrebujú reštaurovanie.

Po 138 rokoch od poslednej obnovy, sa pieskovcové múry kostola v Rimavských Janovciach začínajú rozpadávať: zub času je aj tu neúprosný. Obnova exteriéru kostola však postupuje veľmi pomaly pre nedostatok finančných prostriedkov. Pod novou strechou z červenej pálenej škridly reštaurátori už druhý rok konzervujú a obnovujú kamenné články.

Na strope kostola je ešte veľa prázdnych kaziet, kde by sa mohli dopísať mená štedrých darcov, ktorých táto vzácna pamiatka znovu súrne potrebuje.                  

 

Edita Kušnierová, jún 2013

 

 

Poznámky:

1Rimavské Janovce, románsky kostol, www. apsida.sk

2Buday, Peter: František Florián Rómer, Monument revue, roč. 1, č. 2, 2012, str. 40 – 42

3Gondáš, Vladimír: Opátsky kostol v Rimavských Janovciach, www.gemerland.sk

4www.wikipedia.org/wiki/Arnold Ipoli-Stummer

5www.romanishib.hu/a-magyarorszagi-ciganykutatas

6 Otec Mary Vetserovej, milenky princa Rudolfa Habsburského, príbuzný F. Rómera, ktorého matka sa volala za slobodna Vetserová; www.geni.com/.../Albin...von-Vetsera (1825-1887)-Genealogy  

7 hu.wikipedia.org./wiki/Arányi_Lajos_György 

8 www.brody.iif.hu/en/node/6341

 

Loď a svätyňa, foto A. Mézes

 

Západná časť lode s emporou, foto A. Mézes

 

Stredná časť stropu lode, foto autorka

 

Erby Augusta Coburga, jeho manželky, Márie Festeticsovej a Nyáryovcov

 

Detail stropu lode foto A. Mézes

 

Johannes Steinhauser: Judášov bozk, foto.: Árpád Mézes

 

Johannes Steinhauser: Kristus pred Pilátom, foto.: Árpád Mézes

 

Johannes Steinhauser: Ecce homo!, foto.: Árpád Mézes

 

 

Literatúra (pramene):

  1. Buday, Peter: František Florián Rómer, Monument revue, Pamiatkový úrad Bratislava, roč. 1, č. 2, 2012, str. 40 – 42
  2. Gondáš, Vladimír: Opátsky kostol v Rimavských Janovciach, www.gemerland.sk
  3. hu.wikipedia.org./wiki/Arányi_Lajos_György
  4. Rimavské Janovce, románsky kostol, www. apsida.sk
  5. www.brody.iif.hu/en/node/6341
  6. www.geni.com/.../Albin...von-Vetsera (1825-1887)-Genealogy  
  7. www.romanishib.hu/a-magyarorszagi-ciganykutatas
  8. www.wikipedia.org/wiki/Arnold Ipoli-Stummer

 

 

 

 

 

—————

Späť