Chyžné, kostol rím. kat. Zvestovania Panne Márii

29.10.2013 19:27

Jeden z najpôvabnejších stredovekých kostolíkov v Gemeri sa zachoval v malej obci Chyžné neďaleko Jelšavy. Už z diaľky upúta jeho vysoký východný murovaný štít a masívny ohradný múr so zastrešenými bránkami obklopujúci areál kostola s cintorínom. Kostol bol postavený v druhej polovici 13. storočia ako jednoloďový so štvorcovým presbytériom a pristavanou sakristiou. Neskôr do areálu  pribudla osobitne stojaca zvonica, drevená ľudová zrubová stavba z 18. storočia a do kamennej ohrady bola vstavaná prízemná budova bývalej cirkevnej školy. Presbytérium kostola je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, loď má rovný maľovaný strop. Obvodové steny a klenba presbytéria vrátane vnútornej steny a špalety víťazného oblúka sú na celej ploche pokryté nástennou maľbou datovanou do 70. – 80. rokov 14. stor. Maľby naposledy reštauroval v r. 1939 P. J. Kern a sú v pomerne dobrom stave.


Na čestnom mieste východnej steny, nad úzkym lomeným gotickým okienkom, je v súlade s patrocíniom kostola zobrazené Zvestovanie Panne Márii. Hornú časť severnej steny vypĺňa výjav Narodenia Krista. Oproti na južnej stene sa odohráva Klaňanie troch kráľov. Pod týmito hlavnými výjavmi mariánskeho cyklu je rad stojacich postáv dvanástich apoštolov s knihami v rukách. Živo gestikulujúce postavy sú zoradené v troch štvorčlenných skupinách, tvárou obrátené k sebe. S atribútmi sú zobrazení len Peter, Pavol a Bartolomej na východnej stene. Vedľa nich, podľa nápisu pri hlave, je Tomáš, mladík bez brady na južnej stene je Ján. V ostení východného okienka sú namaľované postavy svätíc Heleny a Barbory, južné okno bolo neskôr rozšrené západným smerom, preto sa len na jeho ľavom ostení zachovala maľba s postavou sv. Kataríny. Nad ranogotickým kamenným portálom na severnej stene vedúcim do sakristie je v štvorcovom orámovaní obraz Krista Trpiteľa (Imago Pietatis) pokrytého ranami, vztýčeného v sarkofágu s rukami prekríženými na hrudi. Pod východným okienkom je namaľovaný konsekračný kríž v kruhu ako pamiatka na vysvätenie kostola. Dolný, soklový pás steny presbytéria vypĺňa maľovaný iluzívny záves – lambrekýn s hustým riasením a štvorčekovaným vzorom..
Štyri výseky krížovej klenby presbytéria sú vyzdobené maľbami postáv cirkevných otcov s knihami (sv. Ambróz biskup, sv. Gregor pápež, sv. Hieronym v kardinálskom klobúku a sv. Augustín biskup), symbolmi evanjelistov s nápisovými páskami, pričom obrazy leva a býka sú umiestnené v kvadrilóboch, anjela a orla voľne na ploche klenby. Kompozíciu doplňujú štyri postavy anjelov v  rôznofarebných rúchach smerujúce do centra kompozície - priesečníka klenbových rebier. Anjeli s doširoka rozpaženými rukami ukazujú smerom k cirkevným otcom i k symbolom evanjelistov. Výzdoba klenby je doplnená náročnou dekoráciou v podobe ornamentálnych lemov s rozvilinami a hlavičkami mladíkov (anjelov?), ktorá pokrýva aj samotné rebrá klenby. 
Reprezentatívnu dekoratívnosť a pestrú koloratúru výzdoby klenby dopĺňa mimoriadne pôvabné zobrazenie podobenstva o desiatich pannách namaľované na východnej stene víťazného oblúka. Zástup piatich múdrych a piatich pochabých panien s lampami v rukách smeruje z dvoch strán k vrcholu oblúka, kde je zobrazený žehnajúci Kristus v žiarivej mandorle (Maiestas Domini). Panny sú oblečené podľa dobovej módy v gotických splývavých šatách s opaskami a  gombíkmi. V krivkách ich postáv a v gestách je zvýraznená jemná elegancia vlastná vrcholnej gotike. Zo všetkých zobrazení tejto témy v gemerských kostoloch je chyžnianska maľba najpôvabnejšia a rozmerovo najväčšia. Výmaľba víťazného oblúka je doplnená v špalete tradičným pásom kvadrilóbov s piatimi polpostavami prorokov. Na stenách lode sa maľby nezachovali.
Súčasťou interiéru kostola je vzácny neskorogotický krídlový oltár z roku 1508 s ústredným súsoším Zvestovania Panne Márii a s maľovanými dvojstrannými krídlami, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče, pričom sochy anjela a Márie sú bepochyby dielom samotného Majstra Pavla. Oltárne maľby sa tematicky pridržiavajú mariánskemu zasväteniu kostola. Na otvorených krídlach sú to výjavy: Navštívenie, Narodenie, Poklona troch kráľov a postava sv. Juraja ako rytiera na koni víťaziaceho nad drakom – zaiste odkaz na mecénov kostola i oltára – Bebekovcov, ktorých rodový kostol v Plešivci je zasvätený sv. Jurajovi. Na pašiovej strane oltára (pri zatvorených krídlach) sú živými farbami zobrazené kľúčové výjavy utrpenia Panny Márie: Ukrižovanie (Kalvária) a Snímanie z kríža. V predele je oslavné Korunovanie Panny Márie sprevádzané z dvoch strán postavami dvoch svätých uhorských kráľov: Štefana a Ladislava.

-ek-

—————

Späť