Datovanie gotickej prestavby rožňavskej katedrály.

14.02.2014 16:23

Imrich Hollók, učiteľ rožňavského gymnázia, uviedol v roku 1834 vo svojej práci  „Rozsnyó egyházi töredékekből“, že dňa 23. augusta 1827, počas prestavby západného chóru rožňavskej katedrály, pri prebúraní nového vstupu na emporu, našli vo výške 3,5 m v konopnom plátne zabalených 15 strieborných mincí. (Miesto ich terajšieho uloženia nepoznáme). Je to jediná zmienka o tomto náleze.

Hollók popisuje mince slovami (v preklade): „Na nich  je čitateľný tento nápis, a to vpredu : + WENCEZLAVS TERCIVS + DEI GRATIA REX BOEMIE (v strede je koruna;) vzadu: + GROSII PRAGENSES (v strede stojí český lev)“. Identifikuje ich ako mince českého kráľa Václava III. zo začiatku 14. storočia. Na základe tejto informácie, ktorá by mohla naznačovať, že so stavbou sa manipulovalo v čase platnosti nájdených mincí, sa v literatúre datuje dokončenie prvej stavby farského kostola do rokov 1305-1306, keď bol Václav III. českým kráľom. Je tento údaj spoľahlivý?

Na vyjasnenie súvislostí si pripomeňme politickú situáciu toho obdobia. Územie Uhorska na začiatku 14. storočia ovládali Köszeggovci, Matúš Čák Trenčiansky a Aba Omodej.  V roku 1301, smrťou Ondreja III., vymierajú Arpádovci a politická nestabilita sa prejavila v existencii viacerých uchádzačov o uhorský trón. V Ostrihome v roku 1300, teda ešte za života Ondreja III., korunovali za uhorského kráľa napochytro vyrobenou korunou vtedy dvanásťročného Karola Róberta (1828-1342). Tento vnuk neapolského kráľa Karola II. a Márie, dcéry uhorského kráľa Štefana V., mal takto prednostné právo na uhorský trón. Napriek tomu Matúš Čák Trenčiansky so skupinou oligarchov ponúkli uhorskú korunu českému kráľovi Václavovi II. On túto ponuku preniesol na svojho vtedy tiež dvanásťročného syna Václava (1289-1306), ktorý bol zasnúbený s Alžbetou, dcérou Ondreja III. V roku 1301 ho v Stoličnom Belehrade korunovali za uhorského kráľa pod menom Ladislav V. Ani jeden z týchto dvoch kandidátov však nezískal všeobecnú podporu natoľko, aby sa mohol ujať vlády. Václav sa v roku 1304 vrátil do Čiech a v roku 1305 ho korunovali za českého kráľa. Po korunovácii zrušil zasnúbenie, vzdal sa uhorskej koruny a oficiálne preniesol svoje práva na bavorského Otta III, ktorý sa nástupníctva tiež vzdal. 10. októbra 1307  sa s konečnou platnosťou stal uhorským kráľom Karol Róbert.

Ale vráťme sa k nájdeným minciam – pražským grošom -  s označením Václav III. Možno ich uznať za platidlo spojené s českým kráľom Václavom III ?

V tomto nestabilnom období boli pražské groše všeobecne zaužívanou a značne rozšírenou menou. Začal ich raziť Václav II. v Kutnej Hore, po objave tamojšieho náleziska striebra. Jeho smrťou sa razenie prerušilo a obnovil ho až Ján Luxemburský. Pražské groše so signatúrou „Wencezlavs tercivs“ teda nedal raziť Václav III počas svojej kratučkej vlády. V českých dejinách bol menom Václav III. počas svojej vlády označovaný v skutočnosti syn Karla IV. – Václav IV. Luxemburský (1361-1419), ktorý vládol v období 1378 – 1419. Pražské groše, nájdené v murive rožňavskej katedrály teda môžu datovať nejaké bližšie nejasné menšie stavebné úpravy či aj jej rozsiahlejšiu prestavbu približne do rokov 1378 – 1419, alebo tesne po tomto období, keď boli tieto groše rozšírené a užívané ako funkčné platidlo.

Existenciu kostola v Rožňave, dnešnej katedrály, už v prvej tretine 14. storočia, však dokladajú iné historické písomnosti. Určenie vzniku a rozsahu najstaršej časti katedrály, ako aj spresnenie ďalších etáp jej vývoja, by však umožnil len príslušný archeologický a architektonicko-historický pamiatkový výskum, ktorý tu doposiaľ nebol realizovaný.

M. Kalinová, E. Šmelková               

 

—————

Späť