Dobšiná, kostol ev. a. v.

28.10.2013 20:18

Nástenné maľby v evanjelickom kostole Dobšinej poznáme len od roku 2002, kedy boli objavené počas pamiatkového výskumu presbytéria. Sú to rozsiahle fragmenty figurálnych výjavov s biblickou tematikou kombinované s ornamentálnymi bordúrami a hviezdami na belasom podklade klenbových polí. Nález je pozoruhodný najmä z toho hľadiska, že dostupná odborná literatúra hodnotí dobšinský kostol ako celkom prestavaný a neogoticky upravený v roku 1891. Maľby boli reštaurované v roku 2004.

Podľa archívnych záznamov stála na mieste terajšieho kostola kaplnka sv. Valentína  postavená v 1. polovici 14. storočia, vedľa ktorej bol v roku 1480 postavený neskorogotický jednoloďový kostol vyzdobený nástennými maľbami. V roku 1641 boli obidve stavby spojené do jedného celku a v roku 1727, vzhľadom k nárastu počtu obyvateľstva, bol kostol rozšírený o priečnu loď – transept a následne spojený so samostatne stojacou vežou. Nálezy neskorostredovekej výmaľby presbytéria, jej rozsah a umelecká úroveň malieb sú dôkazom hodpodárskej  prosperity mesta v 2. polovici 15. storočia.

Neskorogotický charakter stavby dokumentuje aj spôsob zaklenutia pôvodnej svätyne gotickými rebrovými klenbami a nález dvoch záklenkov nezvyčajne vysokých neskorogotických okien, v prípade zamurovaného okna južnej steny presbytéria aj s veľmi dobre zachovanou kamennou kružbou. U väčšiny malieb prevažuje technika secco, pravá freska  je v menšine.

Vzhľadom na známe udalosti súvisiace s vyplienením mesta i kostola počas tureckého nájazdu v roku 1584 je len pochopiteľné, že z pôvodnej reprezentatívnej výmaľby presbytéria sa zachovalo len torzo. Na severnej stene a závere presbytéria je to niekoľko drobných fragmentov z christologického (resp. pašiového) cyklu, z ktorých na základe zachovanej časti ľavej ruky Krista pribitej na kríž možno identifikovať výjav Ukrižovania. Dôkazom monumentality pôvodnej maľby je zachovaná hlava pravého lotra, z úst ktorého dve tmavé ruky vyťahujú dušu v podobe drobného nahého človiečika.

Na južnej strane polygónu presbytéria sa zachovali dve postavy svätíc s výraznými svätožiarami, z ktorých jednu možno identifikovať ako sv. Helenu s nájdeným krížom. Na južnej stene presbytéria sa zachoval v niekoľkých  fragmentoch výjav Posledného súdu. V hornej časti steny  pod klenbou je dobre identifikovateľná postava sv. Michala archanjela, pod ňou pás zvyškov architektúry: dajú sa rozoznať hlavice stĺpov a trámový strop. Stredná časť pôvodne veľkolepej kompozície sa nezachovala, z pôvodne monumentálnej postavy Súdiaceho Krista sa  zachovali len chodidlá a časť dolného oblúka mandorly.

Vedľa týchto fragmentov bolo počas výskumu objavené zamurované okno s neskorogotickou kamennou kružbou a maľovaným ostením so vzorom krížov pretínavých do kosoštvorcov v priesečníkoch s  lúčmi.

Vzhľadom na výšku kostola aj plocha víťazného oblúka poskytovala dostatok miesta pre maliara, ktorý v hornej časti oblúka zo strany presbytéria zobrazil Korunovanie Panny Márie so sediacimi postavami Panny Márie a Ježiša kladúceho na hlavu svojej matky korunu kráľovnej nebies. Výjav oslavujú nebeskou hudbou štyria anjeli odetí v dlhých belasých zlatom zdobených rúchach, ktorí hrajú na hudobné nástroje (viola, lutna, gajdy, tympany). Postava Ježiša je pomerne dobre zachovaná, hlava Panny Márie je značne poškodená, dobre je identifikovateľná len koruna.

Po stranách víťazného oblúka sú zobrazené dve postavy svätcov skoro v životnej veľkosti: vpravo jeden z najvýznamnejších učencov a učiteľov cirkvi, autor úplného prekladu Biblie do latinčiny (Vulgata) sv. Hieronym v kardinálskom klobúku. Zobrazený je podľa legendy ako vyťahuje tŕň z laby raneného leva, ktorý za ním prišiel do kláíštora. Na ľavej strane víťazného oblúka je zobrazená sv. Hildegarda z Bingenu v mníšskom odeve so zahalenou hlavou sediaca pri pulpite a píšuca na zvitok. Abatyša Hildegarda, jedna z najvýznamnejších a najuctievanejších nemeckých svätíc, vizionárka, spisovateľka, autorka básní a textov spievaných ženskými hlasmi ako gregoriánsky chorál, bola známa  a veľmi populárna najmä ako ľudová liečiteľka. Dodnes vychádzajú knižne jej recepty na výrobu liekov a jej medicínske rady a postupy. Nemci ju nazývajú učiteľkou nemeckého národa. Nemeckí baníci zo Saska, práve z okolia Bingenu, ktorí kolonizovali Dobšinú v 14. storočí, sem preniesli jej kult, ktorý musel byť mimoriadne silný, keď si ju dali vo svojom kostole namaľovať na takom mieste, aby bola na jednej úrovni s obrazom najvýznamnejšieho cirkevného otca sv. Hieronyma. Maľba je tematicky v rámci Slovenska ojedinelá. Ikonografiu sv. Hildegardy počas osobnej návštevy Dobšinej potvrdila pani Hildegard Strickerschmidt, prezidentka medzinárodnej spoločnosti Hildegardy z Bingenu (Internationalen Gesellschaft Hildegard von Bingen). Pokračovanie reštaurátorského výskumu v roku 2008 prinieslo nálezy fragmentov ďalších malieb na západnej strane víťazného oblúka, ktoré čakajú na odkrytie a reštaurovanie.

-ek-

 

—————

Späť