Henckovce, rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých, informácia o začatom prieskume

07.11.2014 19:04

Mgr. art. Peter Mlich

Mgr. art. Tomáš Székely

fotografie: Štefan Kesi

všetky obrázky v texte zväčšíte preklikom

O historii obce Henckovce

Prvá obec na územi dnešných Henckoviec sa nazývala Hermanovce a vznikla okolo roku 1250, teda približne v tom istom čase ako kostol, ktorý sa datuje tiež do konca trinásteho storočia. Neskôr, pravdepodobne zlúčením, vznikla obec Henckovce, ktorej počiatok je doložený listinou z roku 1470. Obec patrila Bebekovcom a neskôr panstvu Krásna hôrka, teda Andrášiovcom. V minulosti sa obyvatelia, podobne ako v susedných sídlach v slanskej doline, živili baníctvom a pastierstvom.        

Ako sme už spomenuli, stavba bola pravdepodobne postavená v druhej polovici 13. storočia, ako typický dedinský kostol tých čias. Ide o jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom, zaklenutý krížovou klenbou. V hlavnej lodi bol trámový rovný strop, ktorý sa žiaľ nezachoval. Stavba je postavená vo svahovitom teréne, obohnaná múrom, pri ktorom je na severnej časti postavená zvonica. Zvonica je spojená s kostolom prístreškom.  

Na kostole sú zreteľné dve významnejšie prestavby. Jedna sa datuje do 17. storočia, keď bol kostol obohnaný múrom a postavená zvonica, a druhá do roku 1900, keď kostol vyhorel a následne ho obnovili. Opevnenie vybudované okolo celého kostola, ktoré je “údajne” dielom husitov malo strieľne, ktorých zvyšky sa zachovali dodnes. Celkovo je múr v dnešných dňoch v katastrofálnom stave, predná časť je takmer kompletne rozobratá.

Po realizácii sondážneho prieskumu môžeme do prvej prestavby, teda do sedemnásteho storočia pravdepodobne zaradiť sekundárne doplnenie spodnej časti vstupného portálu tehlovým murivom, ďalej rozšírenie okenných ostení v interiéri kostola, čím bol v tom čase dosiahnutý väčší prísun svetla do lode, zároveň bol zmenený stredoveký výraz okien, a tým aj celého interiéru. Okno na ľavej strane lode zostalo nedotknuté. Okno v apside na východnej stene bolo zaslepené a na južnej bolo vytvorené nové. Všetky okná boli v 17. stor. doplnené vsadenými kovanými mrežami.

V exteriérovej časti kostola sa pod omietkami z poslednej prerábky nachádzajú pôvodne stredoveké omietky, pričom v niektorých detailoch sa objavujú stopy po pigmentoch. Žiaľ je veľmi malo pravdepodobné, že sa po celkovom odkryve objavia väčšie farebné celky, pretože omietka je značne zvetralá.

Do kostola sa vchádza so severnej strany cez polkruhový kamenný portál. Vstúpite do lode, ktorá je v súčasnosti vyprázdnená, pretože počas 20. storočia bol mobiliár kostola rozkradnutý, a čo sa zachovalo, bolo v tak zúboženom stave, že sa to z kostola väčšinou odstránilo. V súčasnosti sa v kostole nachádza nekompletná drevená empora v schátralom stave a predela vo svätyni, ktorá je tiež v havarijnom stave.

Pred časom sa uskutočnil predbežný prieskum, pričom bolo vyhotovených niekoľko sond, kvôli zisteniu, či sa pod omietkou nachádzajú staršie farebné vrstvy alebo omietky. Keďže toto podozrenie sa potvrdilo, pod vedením akad. soch. Ladislava Székelyho sa spravila o niečo dôslednejšia obhliadka a sondy boli vyhotovené na viacerých miestach tak, aby boli obsiahnuté všetky steny a najpravdepodobnejšie miesta výskytu malieb. Tento sondážny prieskum mal spresniť rozsah pôvodných malieb. Pri realizácii sondážneho prieskumu v interiéri kostola sme skonštatovali, že je zachované vysoké percento pôvodných stredovekých omietok.

Na severnej stene lode sa nad vstupom objavili rastlinné motívy. Sondy po pravej strane boli rozšírené a objavil sa výjav s namaľovanou architektúrou so strieškami a vežičkami. Okolo okien sa objavujú rastlinné ornamentálne motívy, zatiaľ nie je úplne isté, či pochádzajú z rovnakého obdobia ako zatiaľ neznámy výjav s architektúrou. Charakter maľby je miestami rozdielny, no aj napriek tomu sa domnievame, že maľby pochádzajú z rovnakého obdobia.

Kazateľnica na južnej stene kostola sa po presondovaní javí tiež pôvodná. Pravdepodobne  pri poslednej prestavbe ju navýšili o tri rady tehál a na novo zaomietli. Na víťaznom oblúku zo strany hlavnej lode sa nachádza podobná výzdoba s rastlinným motívom, žiaľ, v samotnom oblúku sa zatiaľ žiadna maľba neobjavila.

Na severnej stene svätyne  sa sondy rozšírili a na stene sa objavila skupina postáv, ktorá nám zatiaľ neodhalila svoj ikonografický význam. Na ľavej strane výjavu je ťažko čitateľná postava v zelenom odeve s úplne nečitateľnou tvárovou časťou, čo je ostatne problém pri všetkých postavách na výjave. Vedľa stojí muž v červenom odeve, ktorý by podľa rúcha, ktoré má oblečené, mohol znázorňovať biskupa. Je otočený profilom k ostatným dvom postavám na výjave. Vedľa neho stojí postava muža s bradou  a s klobúkom, v neidentifikovateľnom zelenom oblečení. Po jej ľavici je tiež bradatý muž vo fialovom odeve, ktorý nemá žiadnu pokrývku hlavy. Jasne čitateľné sú gombíky a golier na jeho odeve. Medzi posledne spomínanými postavami sa nachádza nápis (MALEDIC DEO TUC ET MORIER) čo sme voľne preložili ako (potupne rozprávať o bohu znamená smrť.) Po pravej strane je ďalší nápis, no ten je menej čitateľný. Nad nápisom vedľa hlavy nášho muža v civilnom oblečení sa objavujú dve malé postavičky otočené tvárami k sebe s vystretými rukami.

Na južnej stene napravo od novodobého okna sa nachádza postava s knihou, ktorú sme zatiaľ priradili k sv. Imrichovi uhorskému.

Na východnej stene bola okolo okien nájdená ornamentálna rastlinná výzdoba. Na západnej stene, zo strany víťazného oblúka, sa objavili zatiaľ len menšie farebné fragmenty.

V dvadsiatom storočí zaomietli klenbu apsidy novou omietkou. Pod touto sa nachádza pôvodná omietka, ktorú pravdepodobne osekaním pôvodných štukových prvkov zničili, a tým potreli jej stredoveký výraz. Tieto domnienky nám približujú zachované fragmenty nábehov omietok do priestoru, teda na už neexistujúcu plastickú časť klenáku, objavenú pri prieskume. Tieto fragmenty sú v tvare kruhu. V miestach výskytu rebier chýba pôvodná gotická omietka. Z toho usudzujeme, že klenbu mohol zdobiť štukový klenák a rebrá boli modelované v omietke.

S prihliadnutím na všetky tieto detaily sa môžeme nazdávať, že aj pod sekundárnou menzou vymurovanou začiatkom 20.stor. sa môže nachádzať pôvodná kamenná. Podobne ako klenba bol zaomietnutý celý kostol novou omietkou, ktorá sa už na niektorých miestach uvoľňuje. Zvlášť na južnej stene apsidy je situácia kritická. Murivo tu masívne zavĺha.

Tzv. chudobná hrubozrnná omietka červenkastého tónu je krehká. Na viacerých miestach, kde boli vyhotovené sondy, je primárna vrstva uvoľnená, resp. podkladová vrstva pod maľbou je krehká a má tendenciu v tenkých vrstvičkách opadávať. Práve to môže svedčiť o technike nepravej fresky, teda maľbe, ktorá nebola namaľovaná na čerstvú omietku ale len na vápenný náter, ktorý nie je taký stály a pevný.

V neskoršom čase, pravdepodobne aj v 17 storočí, sa maľby viackrát premaľovávali vápenným náterom, ktorý je na niektorých miestach pevne zviazaný a na týchto vrstvách je nanesená finálna novodobá omietka (z 20. storočia). Tu môžeme konštatovať, že na pôvodných omietkach sa nenachádza ani jeden pekovanec, čo je veľkým šťastím, pretože maľba by mohla byť v oveľa horšom stave.

Predbežné spojitosti napr. aj s ostatnými stredovekými maľbami na Gemeri by sa mohli porovnať z už viditeľných fragmentov a rozšírených sond prebiehajúceho sondážneho prieskum. Okrem technologickej výstavby malieb ide hlavne o použité pigmenty, teda v tomto prípade maliarsky rukopis a jednoduché farebné odtiene, kde prevláda okrová, červená, čierna a ich rôzne odtiene.

 

Trochu predbehneme čas a skúsime stručne naznačiť našu víziu o budúcnosti skúmaného objektu.

Navrhujeme odstrániť všetky sekundárne omietky v interiéri a doplniť omietku charakterovo príbuznú pôvodnej a samozrejme kompletné zreštaurovanie nástenných malieb. (Tu treba zdôrazniť, že prípadný odkryv malieb bude komplikovanejší, pretože maľby sa musia zároveň upevňovať.)

Čo sa týka exteriéru, boli by sme za to, aby sa okná v lodi kostola vrátili do pôvodného tvaru. Zo zaslepeného okna východnej steny v apside navrhujeme odstrániť sekundárne murivo a omietkové vrstvy. Podľa zachovaných stredovekých omietok v exteriéri bude možné vyhotoviť ich rekonštrukciu, a tým kostolu prinavrátiť takmer pôvodnú podobu. V budúcnosti bude nutné uvažovať o kostole resp. o objekte ako jednom celku a prípadnú obnovu treba riešiť komplexne aj s jeho okolím.

Na záver môžeme spomenúť víziu zo strany Občianskeho združenia Gotická cesta.

Tým, že kostolík je v dnešnej dobe nepoužívaný, je možné uvažovať o jeho následnom využití ako turistické centrum pre Gotickú cestu. V Henckovciach sa vytvorí vstupná brána k ďalším stredovekým kostolom, ležiacim na Gotickej ceste, čo je logické, pretože práve z Henckoviec je možné sa dostať priamo do Roštára a následne do Koceľoviec či Ochtinej, pokračovať dalej do Štítnika a cez Hrádok ďalej na Gemer. Do Henckoviec sa dá dostať z Popradu, prípadne priamo cez Gemerskú Polomu zo Spišskej Novej Vsi. Rožňava je vzdialená len pár kilometrov a ďalej sa dá pokračovať, či už dole na juh do Plešivca, alebo smerom na Košice do Turne či Čečejoviec. Ako sme si práve demonštrovali,  Henckovce by mohli byť aj ideálnym miestom pre reprezentatívne účely.

 

Székelyovci (foto P. Mlich)

—————

Späť