Historické krovy na hrade Krásna Hôrka

23.12.2014 13:45

Pamiatková hodnota tesárskych konštrukcií pred požiarom v roku 2012

Príspevok: Rožňava 02. 10. 2014 – Gotická cesta
Autor: Ing. Ľubor Suchy, Pöschlova 3, 080 01 Prešov (lubor.suchy@gmail.com)

    Požiar, ktorý v marci 2012 zachvátil hrad Krásna Hôrka, zničil všetky strechy s krovovými konštrukciami. Po nasledujúcom prieskume požiarom zničených podstreší, vrátane korún murív, odtlačkov väzieb a tvarov striech na murivách, zvyškov obhorených trámov, štúdia archívnych materiálov a staršej fotodokumentácie, ako aj fotodokumentácie z požiaru, bolo zistené, že krovy na všetkých objektoch tzv. horného, stredného aj dolného hradu boli historických krokvových konštrukcií.
    Zaujímavým zistením je skutočnosť, že väčšina krovov nad krídlami nemala tradičné pozdĺžne stuženie stolicami – stojatými, ani ležatými. Najjednoduchšiu konštrukciu mal krov nad tzv. arkádovou chodbou na hornom hrade, ktorý bol archaickou krokvovou konštrukciou s jedným hambálkom v každej väzbe. Rozpätie krovu bolo minimálne - asi 3,5 metra. Krídla s väčšími rozpätiami už mali uplatnený systém plných a odľahčených medziľahlých väzieb. Vo viacerých prípadoch sa objavuje v plných väzbách väzný trám s krokvami a jedným hambálkom, doplnený o centrálny zdvojený stĺpik vo funkcii vešiaka. Vešadlo a stuženie väzby dopĺňal pár navzájom sa križujúcich vzpier pod hrebeňom, v tvare tzv. ondrejského kríža. Niektoré krovy mali klasické podkrokvové vzpery, dole dosadajúce na väzné trámy a pod hrebeňom navzájom križujúce sa v tzv. nožnicovom tvare (napr.: východné krídlo horného hradu nad tzv. justíciou, južné krídlo Františkinho múzea). Stuženie väzieb križujúcimi sa šikmými vzperami, ktorých dolné konce boli plátované na rybinu s krokvami a hore, tiež na rybinu s protiľahlými krokvami bolo uplatnené v krovoch západného a južného  krídla horného hradu.
    Krokvová hambálková konštrukcia s asymetricky umiestnenou stojatou stolicou pod úrovňou hambálkov bola nad Rákocziho palácom. Špecifickými konštrukciami boli krovy so stĺpikovými konštrukciami s lucernami nad vežami a baštami. Všetky krovy mali pomerne výrazne námetky. Po týchto zisteniach bolo zrejmé aj so známych analógii krovov na našom území, že krovy ktoré zhoreli, neboli zo záveru 19. resp. začiatku 20. storočia, ako sa predpokladalo, ale boli predstaviteľmi historických krokvových konštrukcií s hambálkami zo začiatku 19. storočia, čo potvrdil aj dendrochronologický výskum realizovaný Ing. Tomášom Kynclom z Brna. Dendro-výskum  datoval zachované dubové trámy – prevažne pomúrnice, do obdobia zoťatia použitých drevín do rokov 1812-1818. A tiež je možné po podrobnom prieskume už neexistujúcich krovov konštatovať, že veľká časť týchto konštrukcií bola netypická a pomerne ojedinelá, z pohľadu poznania dodnes zachovaných historických tesárskych konštrukcií na Slovensku.   
Podľa najnovších archívnych výskumov sú zmienky o predchádzajúcom požiari hradu z roku 1817, resp. 1818. To tiež potvrdzuje, že strechy, ktoré zhoreli boli na hrade takmer dve storočia a boli rovnako, ako v súčasnosti vztyčované v podstate naraz.
    Na tvári miesta boli identifikované niektoré typy tesárskych spojov (kampy), neskôr doplnené o ďalšie tradičné spoje na základe staršej fotodokumentácie krovov, ktoré zhoreli. Prevažovali nekryté rybinové pláty, čapovanie, šikmé a kolmé preplátovanie. Ďalším zistením predovšetkým po obhliadke podstreší bolo, že spojovacími prostriedkami boli kované klince rôznych veľkostí, na rozdiel od tradične a ešte bežne v tomto období uplatňovaných drevených kolíkov. Zdvojené stĺpiky s väznými trámami navzájom viazali vysoké zdobené kované strmene.
    Na základe všetkých týchto poznatkov a pomerene vysokej miery objasnenia tvarov pôvodných konštrukcií, vrátane ich tesárskych spojov, použitých drevín (trámové rošty – dub, krokvy, hambálky a pod. – mäkké drevo, jedľa) bola Krajským pamiatkovým úradom Košice určená metodika obnovy s týmito všeobecnými podmienkami, ktoré definoval aj architektonicko-historický výskum obnovy striech na hrade Krásna Hôrka.    

    Základnou podmienkou a požiadavkou pre obnovu požiarom zničených strešných konštrukcií na jednotlivých objektoch dolného, stredného aj horného hradu je reštitúcia, resp. akademická rekonštrukcia všetkých striech, vrátane nosných a krovových konštrukcií do podoby striech z doby poslednej zásadnej slohovej úpravy hradu po požiari v roku 1817 (1818), ktoré v marci 2012 pri ďalšom požiari hradu celkom vyhoreli.

Ďalšie všeobecné podmienky k obnove striech hradu sú:

Tvarové riešenie striech:
Zastrešenia jednotlivých objektov realizovať ako tvarové repliky na základe archívnych dokumentácií – predovšetkým zachovaných zameraní jednotlivých striech a historickej archívnej fotodokumentácie.
Tvarové riešenie striech odvodiť aj zo znakov a indícií tvarov zachovaných na hrade (murované strešné štíty, odtlačky, negatívy...)
Korekcie tvarového riešenia striech sú prípustné do tej miery, ktorá neovplyvní výraz a tvar striech z doby poslednej zásadnej slohovej úpravy hradu po požiari v roku 1817 (1818).

Koruny murív:
Koruny murív, ktoré sú základnou nosnou konštrukciou pre uloženie rekonštruovaných krovov, zachovať v čo najväčšej možnej miere.
Bez zásahov zachovať predovšetkým historické koruny murív z obdobia pred požiarom v r. 1817 (1818).
Požiarom v r. 2012 zásadne narušené koruny murív a rímsy materiálovo, tvarovo a konštrukčne rekonštruovať do podoby úpravy po požiari v r. 1817 (1818).
Nutné statické zabezpečenie poškodených korún obvodových murív realizovať tradičnými murárskymi spôsobmi a tradičnými materiálmi (použiť aj jestvujúce murivo z korún objektov).
Zachovať, resp. obnoviť kapsy a pôvodné otvory na korunách murív pre osadenie nových drevených konštrukcií krovov (založenie pomúrnic, koncov väzných trámov a krátčat).
Nové pomúrnice, väzné trámy a iné prvky základnej horizontálnej konštrukcie krovov situovať do pôvodnej polohy (pokiaľ je to možné).
V prípade takého poškodenia koruny muriva, kde nie je možné priamo na tvári miesta verifikovať pôvodné umiestnenie základných konštrukčných trámov krovov, bude o jeho výškovom a pôdorysnom situovaní rozhodnuté po vzájomných konzultáciách KPÚ Košice s projektantom obnovy striech.
Konsolidáciu a sanáciu korún – statické zabezpečenie realizovať tak, aby bolo súčasné vyhovujúce murivo, resp. vyhovujúci materiál (kameň, tehla) využité v maximálnej miere.
Nové tehlové murivo realizovať z ostro pálenej tehly TPP štandardných rozmerov blízkych originálnemu formátu okolo r. 1817 (1818), ideálne z miestnych gemerských zdrojov. Nepoužívať povrchovo dokonalé presné tehly typu Klinker.
Kameň na doplnky korún zabezpečiť v obdobnej druhovej skladbe ako existujúci kameň.
Krov uložiť na korunu a obmurovať podľa pôvodného stavu. Kotvenie vylúčiť, alebo minimalizovať na staticky nevyhnutnú mieru (historické krovy štandardných objektov – nie krovy vežové - neboli nikdy kotvené do murív, nanajvýš zamurované pomúrnice).

Materiálové a konštrukčné riešenie krovov:
Krovy budú realizované z mäkkého aj z tvrdého dreva (smrek, jedľa, smrekovec, dub).
Pomúrnice, väzné trámy a krátčatá (aj ďalšie prvky základného roštu krovov a jednotlivých väzieb krovu, ktoré budú úplne, resp. sčasti vmurované do korún) realizovať z tvrdého dubového dreva.
Samotné väzby nových krovov budú vyhotovené kombináciou mäkkého a tvrdého dreva. Dôležitou podmienkou je kvalitné vysušenie drevených trámov. Optimálnym riešením je použitie drevín zoťatých v období vegetačného kľudu (zimné obdobie).
Krovy realizovať ako konštrukčnú, materiálovú a typologickú repliku predchádzajúcich vyhorených krovov, realizovaných po požiari v r. 1817 (1818).
Montážne spoje prvkov krovov realizovať tradičnými tesárskymi spojmi: buď podľa exaktne zachyteného pôv. stavu po požiari v r. 1817 (1818), alebo takými, ktorých typológia zodpovedá obdobiu začiatku 19. stor. (lit. napr.: Gerner, M.: Tesařské spoje, GRADA 2003).
Spôsob opracovania trámov použitých na nové krovové konštrukcie bude rôzny. Rezané konštrukčné prvky budú uplatnené nad stropmi a klenbami, kde tvoria samostatné podstrešia. Alternatíva krovov z prvkov zhotovených klasickým ručným tesárskym spôsobom s opracovaním povrchu trámov sekerami, je možná na objekte horného hradu tzv. justície a na objekte paláca horného hradu, ktoré by cieľovo nemali mať stropy a krovy by tak mali byť zdola vnímateľné (definitívne riešenie určí celková metodika obnovy a prezentácie týchto objektov).

Strešná krytina:
Na strechách jednotlivých objektov hradu použiť drevenú šindľovú krytinu a keramickú pálenú krytinu.
Drevená krytina bude realizovaná z tradičných ručne štiepaných šindľov z mäkkého dreva dĺžky 50-55 cm.
Šindľovú krytinu ukladať v dvojitom kladení, s tradičnými šindľovými prechodmi cez nárožné hrebene a úžľabia a s presahom cez hlavné strešné hrebene zo severnej a západnej strany.
Na konzerváciu a preventívnu chemickú ochranu drevenej krytiny (ale aj repliky krovov) pred drevokazným hmyzom, hubami a vznieteniu je prípustné použiť výhradne bezfarebné a drevo nesfarbujúce prostriedky bez lesku, s cieľom prirodzeného „zašednutia“ krytiny. Detto následné UV ochranné nátery.
Na objektoch, kde bola pôvodne (historicky) inštalovaná keramická krytina, túto reštituovať. Typ krytiny: viedenská, hladká, s rovným ukončením. Farebnosť: tehlovočervená, patinovaná, alebo ich vzájomná kombinácia (vo forme preskladania staršej krytiny) s cieľom rozohrania farebnosti striech a s cieľom vylúčenia monotónnosti a uniformity krytiny.
Hrebenáče keramickej krytiny podľa historickej fotodokumentácie drážkové (nosové?), ukladané do nepigmentovanej vápennej malty.
Strešnú krytinu ukladať bez odkvapového plechového lemu.
Použitie poistných paropriepustných fólií pod strešné krytiny je nevhodné!
Použitie uvedených typov krytín na jednotlivé objekty hradu spresní po vykonaní pamiatkového výskumu KPÚ Košice.

Klampiarske prvky a iné doplnky:
Zabezpečiť sústavné priečne prevetrávanie krovov vetracími vikierikmi v tvare volského oka, resp. plechovými vetrákmi podľa dobovej fotodokumentácie a grafickej dokumentácie.
Na zabezpečenie odvedenia zrážkovej vody v nevyhnutných polohách obnoviť podstrešné žľaby a zvody. Ďalšie klampiarske prvky na strechách (detaily oplechovaní pri štítoch, úžľabiach, odkvapoch, komínoch a i.) minimalizovať, realizovať čo najcitlivejšie a pohľadovo neutrálne voči strešným rovinám so šindľovou, prípadne  keramickou krytinou.
Použitie klampiarskych žľabov a zvodov na odvedenie zrážkových vôd na vežových stavbách a baštách podľa možnosti vylúčiť.
Snehové zachytávače aplikovať výberovo, v nevyhnutných polohách, s minimalizovaním negatívneho vnemu na strechách. Typové mrežové zachytávače snehu sú nevhodné!
Materiál klampiarskych prvkov: nekorodujúci, nesfarbujúci, predzvetraný plech v neutrálnej patinovanej farebnosti, bez lesku.

Chemická preventívna ochrana a protipožiarna ochrana prvkov krovov:
Na preventívnu ochranu nových drevených konštrukcií pred drevokazným hmyzom, hubami a vznieteniu je prípustné použiť výhradne bezfarebné a drevo nesfarbujúce prostriedky bez lesku.
Prípadný protipožiarny systém ochrany striech hradu uplatniť v jednotlivých podstrešiach na báze aerosolov a pohľadovo čo najcitlivejšie.

Iné:
Ruby klenieb a stropov vyčistiť od sutín (odrezky, piliny a iné nečistoty).V prípade zachovaných kovových súčastí pochádzajúcich zo starších krovov (kované klince, kramle, strmene, tiahla a i), zvyškov keramických krytín, tehál, obhorených trámov a iných predmetov, tieto budú zdokumentované a následne KPÚ Košice rozhodne o ich premiestnení, prípadne ponechaní v jednotlivých podstrešiach.
Pôvodné trámy z krovových konštrukcií zachovať v podstreší.
Ruby klenieb zachovať bez stavebného zásahu v existujúcom stave.
Deštruovaný úsek valenej klenby nad JV časťou Rákocziho paláca (stredný hrad) doplniť novou tehlovou výplňou, tradičným murárskym spôsobom. Rovnako z tehly nanovo vymurovať deštruovaný štít kaplnky.
Realizácia zateplenia objektov formou uloženia tepelnej izolácie na ruby klenieb a ploché stropy je nevhodná.
Vonkajšiu ochranu objektov pred bleskom riešiť klasickými tyčovými bleskozvodmi.

    Po vypracovaní provizórnych zastrešení pre jednotlivé objekty hradu, ktoré bolo nutné pre realizáciu definitívnej obnovy striech, bola v priebehu jesene roku 2012 až jari 2013 vypracovaná projektová dokumentácia trvalých zastrešení projekčnou kanceláriou ZIGO (Ing. Igor Zigo – statika, Ing. Mikuláš Balogh – konštrukcie, Ing. Katarína Ondrejkovičová – konštrukcie, Ing. Milan Bojkas – konštrukcie). Z hľadiska komunikácie a výsledku projektovej dokumentácie, je potrebné spoluprácu medzi pracovníkmi KPÚ Košice, KPÚ Prešov a projektantmi hodnotiť mimoriadne vysoko. Spočívala v stovkách hodín podrobných konzultácií, pri ktorých sa riešili tie najdetailnejšie problémy. Dovolím si pri tejto príležitosti skonštatovať, že takáto úzka spolupráca medzi projektantom a pamiatkarom je výnimočná a v prípade obnovy striech – historických krovových konštrukcií, v takomto rozsahu na našom území, aj ojedinelá. Vyššie uvedené všeobecné podmienky obnovy stanovené v architektonicko-historickom výskume boli zahrnuté do projektovej dokumentácie, s niektorými zmenami po vzájomnej dohode (napr. kotvenie pomúrnic závitovými tyčami do murív, premurovaní korún murív). Zmenou je aj použitie nespalných krytín na celom hrade, na rozdiel od navrhnutých nespalných keramických (dolný a stredný hrad) a drevených šindľových krytín (horný hrad, veže a bašty). Použitie drevených, alebo tzv. spalných krytín definitívne odmietol rešpektovať a neodsúhlasil hasičský zbor. 
    Projektová dokumentácia riešila celkovú obnovu striech v dvoch etapách, pričom prvou bola realizácia základných trámových roštov na jednotlivých objektoch hradu a druhou realizácia tzv. trvalých konštrukcií (striech). Riešenia navrhovaných jednotlivých tesárskych konštrukcií komplikovala skutočnosť, že ani jeden objekt nemal pravidelný pôdorys, zároveň výšky hrebeňov sedlových striech neboli na protiľahlých stranách identické, ale dochádzalo k rozdielom aj niekoľko desiatok centimetrov. Ale taká bola realita a aj pri predchádzajúcich strechách, čo dokladujú dodnes zachované odtlačky striech na murivách. S týmto hendikepom sa museli vysporiadať aj tesári v 19. storočí  a rovnako je potrebné tieto rozdiely rešpektovať aj dnes. Z hľadiska pamiatkovej ochrany takej významnej národnej kultúrnej pamiatky, akou je hrad Krásna Hôrka, nie je žiaduce aby boli tvary striech „zrovnané“ do podoby, ktorá sa uplatňuje na nových, presne konštruovaných stavbách.   
    Do leta 2014 boli zrealizované základné trámové rošty na všetkých objektoch z dubového dreva a tesárske práce je možné hodnotiť kladne. Mimoriadne precízne boli vykonané tesárske spoje a napojenie nových pomurníc k niektorým zachovaným úsekom pôvodných pomurníc (šikmé s nárožné plátovanie istené drevenými kolíkmi, drevené kolíky boli použité v krovoch len na zaistenie tesárskych spojov základných trámových roštov – výmeny, krátčatá a pomurníc).
    V súčasnosti sú novým dodávateľom ukončované práce na trvalých strechách dolného hradu (objekt kasární) a strednom hrade (Rákocziho palác). Aj tieto práce, ktoré sú realizované z mäkkého dreva, spoje fixované replikami kovaných klincov sú vykonané, čo sa týka tvarového riešenia priečnych väzieb a spojov,  na vysokej úrovni.        

Príloha: fotodokumentácia a výkresová dokumentácia


1. Horný hrad - justícia, historický krov pred požiarom – 2011 09 (autor: D. Maczinsky – Varšava)


2. Hrad Krásna Hôrka po požiari 2012 03


3. Stredný hrad- kaplnka, koruna muriva po požiari so zachovanými kapsami po väzných trámoch


4. Dolný hrad – krátke východné krídlo, obrys predchádzajúceho tvaru sedlovej strechy fasáde kaplnky


5. Stredný hrad – Rákocziho palác, deštrukcia valenej klenby po páde murovaného štítu kplnky


6. Horný hrad – Gotický palác, obnova striech – provizórne zastrešenie 2013 01


7. Horný hrad – Gotický palác, priečny rez plnou väzbou krovu pred požiarom, PD-LIGNOSERVIS 1994


8. SV bašta – pôdorys krovu bašty pred požiarom, PD-LIGNOSERVIS 1994


9. Horný hrad – gotický palác, rez plnou priečnou väzbou, PD obnovy striech – trvalé zastrešenie (1. a 2. etapa, Ateliér ZIGO Košice 2013)


10. SV bašta – pôdorys krovu, PD obnovy striech – trvalé zastrešenie (1. a 2. etapa, Ateliér ZIGO Košice 2013)

 
11. SV bašta – rez krovom, PD obnovy striech – trvalé zastrešenie (1. a 2. etapa, Ateliér ZIGO Košice 2013)  


12. Stredný hrad – kaplnka, obnova pomurníc – šikmé plátovanie pôvodnej časti pomúrnice z roku 1817 (zachované nárožné kampy) so súčasnou pomúrnicou (spoj fixovaný drevenými kolíkmi)


13. SV bašta – nový radiálny trámový rošt z roku 2013, konštrukčná kópia pôvodných z 19. storočia


14. Horný hrad – gotický palác, nový trámový rošt z roku 2013, konštrukčná kópia pôvodného z 19. storočia (nové tesárske spoje kampovanie a čapovanie pomúrníc, väzných trámov, krátčat a výmen)


15. Dolný hrad – objekt kasární, nový krov po obnove trvalých krovov (2014 11) 

obrázky kliknutím zväčšite
   

—————

Späť