Je západná empora v katedrálnom kostole v Rožňave gotická?

23.01.2014 13:47

V objekte katedrálneho kostola Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave nebol doteraz vykonaný komplexný pamiatkový výskum, ktorý by priniesol dôkazy o časovej postupnosti jeho stavebného vývoja. Poznatky, ktoré o kostole máme, sa opierajú o zmienky v archívnych prameňoch, popisujúcich stavebné práce. V publikovaných odborných článkoch autori vyvodzujú závery o dobe vzniku a originalite jednotlivých častí kostola z týchto archívnych prameňov a tiež z porovnávania architektonických prvkov a tvaroslovných detailov rožňavského katedrálneho kostola s inými gotickými stavbami v regióne. To niekedy vedie k rôznym výsledkom.

V literatúre sa napríklad rozchádza názor na dobu výstavby západnej empory. Kým niektorí ju datujú do obdobia vrcholnej gotiky, ako súčasť veľkej prestavby kostola zničeného počas vnútropolitických bojov medzi Jánom Jiskrom a Matejom Korvínom (teda do doby po roku 1458), iní ju klasifikujú ako novogotický prvok z 2. polovice 19. storočia.

V časoch vrcholiacej gotiky, v 90. rokoch 15. storočia, za arcibiskupa Tomáša Bakócza, prikročili k nákladnej prestavbe kostola. K tvarosloviu tohto obdobia patrí predĺžené presbytérium zaklenuté sieťovou klenbou, rozšírenie kostola o severnú bočnú loď, zaklenutie priestorov hviezdicovými klenbami a stavba severnej kaplnky (neskôr nazvanej Bakóczova) a tiež stavba južnej kaplnky. Podľa zachovaného letopočtu bola táto prestavba ukončená v roku 1518. Či súčasťou tejto stavebnej etapy bola i výstavba murovanej západnej empory sa z prameňov nedozvieme. Empora je nesená piatimi poliami hviezdicových klenieb, ktorých rebrá sa vo vrchole pretínajú v kruhových terčíkoch plniacich funkciu svorníkov. Pri západnej stene rebrá dosadajú na profilované konzoly. Oblúky podemporových arkád dosadajú na osemboké piliere s hlavicami. Pri porovaní zaklenutia podemporového priestoru s ostatnými klenbami (v hlavnej lodi, v presbytériu a v južnej kaplnke) zistíme, že rebrá týchto klenieb dosadajú na takmer totožné konzoly ihlancového tvaru, odlišujú sa len v detailoch. Z toho môžeme vyvodiť, že tieto klenby boli postavené súčasne. Tento názor podporuje i porovnanie rebier klenieb empory s rebrami troch polí hviezdicovej klenby v Bakóczovej kaplnke. Rebrá týchto klenieb sú v priereze i v spôsobe spájania rovnaké.      

Na základe čoho teda vznikol názor, že západná empora je neogotická?  Emporové zábradlie, ktoré je tvorené kružbou s plamienkovým dekorom a vpísaným trojlistom, je vyskladané z jednotlivých blokov odliatych z umelého kameňa (sádry?) Pod týmto zábradlím je rímsa doplnená kružbovým pásom. Vo vrcholoch oblúkov arkád je pretínavá kresba prútov, ktorá vykresľuje ich lomené oblúky. Tieto vymenované tvaroslovné detaily sú zjavne novogotické a vznikli pri úpravách v 2. polovici 19. storočia. Nevieme aké zábradlie mala gotická empora, zo staršieho nákresu však vieme, že bola prístupná priamo z lode, schodmi pozdĺž severného múru. V severnej časti muselo teda byť toto zábradlie prerušené. V roku 1828 bolo schodisko v lodi zrušené a emporu sprístupnili novým schodiskom z vtedy pristavanej západnej predsiene. Zrejme aj dočasne uzavreli zábradlie v severnom úseku. Jeho terajšia podoba je však výsledkom rozsiahlych úprav interiéru kostola, ktoré podnietil biskup Kollarčík v roku 1862, kedy bol kostol regotizovaný a interiér bol nanovo vymaľovaný veľkoplošnými figurálnymi a ornamentálnymi maľbami.

Uzavrime to teda takto. S veľkou pravdepodobnosťou je základná konštrukcia západnej empory z obdobia vrcholnej gotiky z konca 15. storočia. V druhej polovici 19. storočia bola však v rozsahu zábradlia a ďalších detailov novogoticky upravená. Tento predpoklad však môže byť potvrdený len pamiatkovým výskumom.

 

Eva Šmelková

 

—————

Späť