Plešivec, kostol ref. cirkvi

27.10.2013 13:27

Mestečko Plešivec  je starým rodovým sídlom Bebekovcov, ktorí ho dostali spolu s mnohými inými obcami od kráľa Bela IV. ako odmenu za záchranu jeho života po prehratej bitke s Tatármi na rieke Slanej v roku 1241. V roku 1318 si potomkovia Detrika a Filipa Bebekovcov s konečnou platnosťou podelili zdedený majetok. Plešivec sa stal výlučným vlastníctvom Dominika Bebeka, ktorý sa hneď po získaní svojho podielu rozhodol vystavať tu hrad, v roku 1320 v listinách už aj spomínaný. Súčasťou tohto nového sídla rodu bol aj kostol sv. Juraja prvý raz spomínaný v roku 1314. Bebekovci pôvodný kostol rozšírili na honosné dvojlodie, ktoré dali vyzdobiť reprezentatívnymi nástennými maľbami, a to nielen zvnútra, ale aj zvonka. Začiatkom 15. storočia pristavili k severnej stene kostola neskorogotickú kaplnku podľa vzoru spišských pohrebných kaplniek. Kaplnka mala tri trojdielne okná zdobené neskorogotickými kružbami a veľký honosný portál s tympanónom; vo vnútri do jej severnej steny vložili dve kamenné neskorogotické sedílie. Do pohrebnej kaplnky však stihli pochovať len Ladislava Bebeka, ktorý zomrel v prvých rokoch 15. storočia.

V roku 1558 napadli Plešivec Turci, hrad zbúrali a zničili a vypálili aj kostol, ktorý potom stál skoro šesťdesiat rokov ako ruina so zrútenými klenbami a bez strechy, čo značne zdecimovalo jeho maliarsku výzdobu. Keďže Plešivec sa stal v priebehu 17. stor. protestantským, ruinu starého kostola opravili v prvých desaťročiach 17. stor. miestni kalvíni, ktorí ju prestavali na plochostropú sieň doplnenú na západnej strane a v bývalom presbytériu emporami. K ďalším úpravám kostola došlo až začiatkom 19. stor., kedy bola zaklenutá severná kaplnka. Vtedy tu objavili hrob Ladislava Bebeka s poškodeným náhrobným kameňom, ktorý vmurovali do východnej steny kaplnky.

Počas obnovy kostola v roku 1938 maďarským pamiatkovým ústavom bola odkrytá maľba zobrazujúca dvoch svätých uhorských kráľov Štefana a Imricha na južnej fasáde a postava svätca v juhovýchodnom kúte presbytéria. V rokoch 1977 – 78 boli objavené a reštaurované maľby na južnej stena presbytéria J. Josefíkom, L. Székelyom a M. Tognerom. Sú to dva  výjavy v dvoch pásoch nad sebou: v hornom páse len fragmentárne zachovaná Posledná večera a pod ňou monumentálny výjav Ukrižovania vrátane dvoch ukrižovaných lotrov, s tromi Máriami a sv. Jánom, skupinou farizejov, vojakov na koňoch a ďalších postáv. Majstrovstvo a profesionalita ich autora sa tu prejavuje v premyslenej kompozícii, v ktorej bolo treba s prehľadom umiestniť množstvo postáv. Popri monumentalite výjavu udivuje aj stvárnenie niektorých detailov, najmä tvárí farizejov a sv. Jána, pričom medzi dav zhromaždený pod krížom maliar  celkom netradične umiestnil symbol evanjelistu sv. Marka – hlavu leva. Udivujúce je tiež zvládnutie bravúrnej maliarskej skratky pri zobrazení tela lotra v predsmrtnom kŕči po Kristovej pravici. Spôsob tvorenia plastických svätožiar pomocou drevených kolíčkov je tiež charakteristický pre taliansku maľbu prvej polovice trecenta (tento spôsobom zobrazenia svätožiar nájdeme aj na južnej exteriérovej stene kostola v Rákoši).

Soklová časť steny je tradične vyzdobená maľovaným iluzívnym závesom – lambrekýnom, medzi ktorým nachádzame aj zvyšky maľovaných konsekračných krížov.

M. Togner hodnotí plešivské maľby realizované technikou pravej fresky (fresco buono) ako kľúčové pre ďalší vývoj monumentálneho maliarstva v gemerskej oblasti a ich autora stotožňuje s maliarom realizujúcim výzdobu hradnej kaplnky v Ostrihome. Tvrdenie, že plešivské maľby patria skutočne k najvýznamnejším artefaktom nástennej maľby zaalpského maliarstva l4. storočia potvrdzujú aj najnovšie nálezy ďalších fragmentov malieb na severnej stene presbytéria objavené počas výskumu v roku 2009. Z objavených fragmentov hláv a postáv svätcov zaujme najmä zachovaná časť postavy sv. Alžbety Uhorskej opatrujúcej chorých s jemnými črtami tváre a dokonalým stvárnením záhybov drapérie, ktorá je ďalším dôkazom výrazného podielu talianskych majstrov freskovej maľby na výzdobe kostola v Plešivci. 

-ek-

—————

Späť