Rákoš, kostol rím. kat. Najsvätejšej Trojice

29.10.2013 19:02

Kostol stojí na vyvýšenom mieste v severnej časti obce Rákoš, na úpätí vrchu Železník, kde stál kedysi starý hrad Bebekovcov zvaný Kewy či Kövi (t. zn. kamenný), dnes už zaniknutý.  Ranogotická orientovaná jednoloďová stavba z polovice 13. stor. má ešte hodne románskych architektonických prvkov, hlavne podkovovitú apsidu zaklenutú konchou, vysoké štrbinové, románsky zaklenuté okná, ale už gotický vstupný portál s lomeným oblúkom. Vysoké trojuholníkové murované štíty na západnej a východnej strane lode nesú sedlovú strechu. Loď má rovný drevený maľovaný strop z konca 17. storočia. Pred kostolom v juhovýchodnej časti areálu vymedzenom pôvodne kamenným múrom, dnes už skoro zaniknutým, stojí baroková murovaná zvonica s drevenou nadstavbou. Interiér kostola je vyzdobený nástennými maľbami z poslednej tretiny 14. – druhej polovice 15. stor. Celistvou maliarskou výzdobou sú pokryté  steny a klenba presbytéria a severná stena lode. Vzhľadom k tunajším zemepánom, ktorými boli Bebekovci, sa tu stretávame opäť s kvalitnou talianskou freskovou maľbou, počas reštaurovania na začiatku 20. storočia čiastočne premaľovanou.

V presbytériu vo vrchole klenby dominuje centrálny obraz Tróniaceho žehnajúceho Krista orámovaného dúhovou mandorlou, ktorú nesie štvorica anjelov. V pozadí je nebeská obloha s hviezdami, Slnkom a Mesiacom. Zvyšná plocha klenby je vyplnená obrazmi štyroch cirkevných otcov sediacich v chórových laviciach za písacími pulpitmi, obklopených  mystickými figúrami z Apokalypsy predstavujúcich symboly evanjelistov (anjel, lev, býk, orol), ktorí držia nápisové pásky.  V mieste prechodu klenby do stien obieha horizontálny pás vzájomne prepojených kvadrilóbov s polostavami prorokov a sibýl so svojimi nápisovými páskami. V treťom, najširšom páse maľby, ktorý pokrýva obvodové steny presbytéria sú zobrazené postavy štyroch apoštolov (sv. Júda Tadeáš, sv. Ondrej, sv. Bartolomej a sv. Ján) s nápisovými páskami so svojimi menami, na južnej strane je to trojica arpádovských kráľovských svätcov: Ladislav, Štefan a jeho syn Imrich s ľaliou v ruke. V osteniach okien sú postavy svätíc v typickom zoskupení: Katarína, Barbora, Alžbeta a pravdepodobne Margita Uhorská. Vedľa niky pastofória na severovýchodnej strane presbytéria je netradičné zobrazenie Krista Trpiteľa stojaceho v hrobe s telom posiatym ranami, pridržiavaného svojou matkou Máriou zahalenou do tmavého smútočného odevu. Kristus ukazuje pravou rukou na menzu s kalichom s eucharistiou namaľovanú nad  pastofóriom. Výjav je doplnený postavami anjela a sv. Jána Krstiteľa. Na severnej stene presbytéria sa maľby nezachovali.

Na víťaznom oblúku zo strany presbytéria sú z dvoch strán namaľované postavy piatich múdrych a piatich pochabých panien, medzi nimi vo vrchole oblúka Veronikina šatka s portrétom Ježiša, po stranách v dolnej časti oblúka postavy svätcov. V špalete víťazného oblúka je zopakovaný motív kvadrilóbov s prorokmi a sibylami s páskami doplnený po stranách postavami svätcov.

Horná časť víťazného oblúka zo strany lode je  pokrytá štylizovanou ornamentikou z obdobia odkrývania a reštaurovania malieb vyhotovenou podľa dochovaných vzorov v presbytériu. Po stranách oblúka sa zachovali dve monumentálne postavy: vľavo Panna Mária Ochrankyňa  s doširoka rozviatym plášťom, ktorá je z väčšej časti poškodená, vpravo veľmi dobre a bez akýchkoľvek premalieb zachovaná sediaca postava žehnajúceho Boha s tromi tvárami, s otvorenou knihou Písma. Tento spôsob zobrazenia Najsvätejšej Trojice, ktorý neskôr zakázal tridentský koncil pre jeho nápadnú pohanskú symboliku (Triglav), sa objavuje na našom území ešte v Ochtinej a v spišskej Žehre.

Severná stena lode je takmer na celej ploche pokrytá nástennými maľbami v troch horizontálnych pásoch, pod ktorými je ešte rad pravdepodobne votívnych, samostatne ohraničených výjavov a postáv svätcov. V hornom páse sú zobrazené úvodné výjavy zo Svätoladislavskej legendy. V ľavej polovici pásu sú zobrazení bojovníci kráľovskej družiny s kopijami na koňoch so sv. Ladislavom na čele, ktorý dáva povel na útok. Pravá polovica pásu je vyplnená dynamickou scénou samotného boja s Kumánmi s maliarsky dobre zvládnutou anatómiou a pohybom koní. Pokračovanie legendy, ktoré mohlo byť namaľované na západnej stene víťazného oblúka alebo na južnej stene lode, sa nezachovalo. Horné ohraničenie tejto maľby bolo tiež poškodené pri novom zastropení lode v závere 17. storočia.

V druhom a treťom páse maľby je zobrazený Posledný súd s ústrednou postavou Krista v madorle nesenej anjelmi. Nie je to však tradičný vševládca – Pantokrator, ale Vykupiteľ ukazujúci svoje rany na boku, rukách a nohách. Toto posolstvo zvýrazňujú aj anjeli s nástrojmi Kristovho umučenia v rukách, ktorí sú zobrazení v pozadí zástupu svätcov po obidvoch stranách, medzi ktorými nachádzame Pannu Máriu a apoštolov. Pod nimi v samostatnom páse sú v strede zobrazené otvorené hroby, z ktorých vstávajú mŕtvi prichádzajúci k archanjelovi Michalovi, ktorí ich delí na spasených a zatratených. Spasené duše kráčajú doľava k nebeskej bráne, pri ktorej stojí sv. Peter, zatratené duše zviazané reťazou ťahajú čerti k bráne pekelnej. Z tejto časti výjavu sa zachovalo iba torzo, ktoré dokážeme identifikovať podľa skoro identickej kompozície Posledného súdu v kostole v Kyjaticiach datovanej rokom 1426, ktorá mohla byť vyhotovená práve podľa rákošskej predlohy.

V najnižšom páse malieb sú vedľa seba v ohraničených poliach umiestnené najmladšie maľby z prvej polovice XV. storočia. Celkom vľavo je sekundárne osadenou emporou značne poškodený výjav Nanebovzatia Panny Márie, téma v kontexte gemerských nástenných malieb úplne ojedinelá. Postavu sediacej Panny Márie ohraničenú mandorlou zo slučkovito prekladanej stuhy typickej pre „krásny sloh“ vynášajú štyria anjeli na nebesia. Sprevádza ju trojica svätcov, dvaja apoštoli s knihami a pravdepodobne sv. Bernardín Siensky. V ďalšom ráme vpravo je sv. Štefan prvomučeník so symbolom svojho umučenia – kameňom v ruke, vedľa neho s biskupskou berlou sv. Mikuláš. Vedľa nich značne poškodená maľba zobrazujúca sv. Bartolomeja so zvlečenou kožou. Ďalším, tiež značne poškodeným výjavom je Stigmatizácia sv. Františka, ktorý upozorňuje na existenciu blízkeho františkánskeho kláštora v Kameňanoch, ktorý bol zničený počas nájazdov spanilých jázd husitov v 15. storočí. Na ďalšom výjave sprevádza dojčiacu Madonu s dieťaťom (Lactatio) sv. Bernard z Clairvaux zvaný tiež mariánsky učiteľ. Posledným výjavom je sv. Helena s krížom a židovským učencom Judášom, ktorý jej pomohol nájsť kríž, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš.

Na vonkajšej južnej stene rákošského kostola obrátenej k dedine boli po obidvoch stranách lomeného vstupného portálu maľby, z ktorých sa zachovali len fragmenty. Tesne vedľa portálu vľavo sú rozoznateľné už len ryté obrysy hláv a reliéfnych svätožiar z úplne zaniknutého obrazu Madony s dieťaťom. Plná stena západnej časti lode bez okien poskytla dostatok plochy pre monumentálnu maľbu pôvodne takmer štyri metre vysokej postavy sv. Krištofa, z ktorej sa dobre zachovala iba tvár svätca s časťou hlavy Ježiška. Napravo od portálu je torzo ďalšej postavy kľačiaceho svätca s baníckym čakanom na pleci, ktorú sa podarilo identifikovať iba v poslednom období ako sv. Rúfusa, patróna kamenárov a baníkov. Bol to často uctievaný svätec v prostredí s rozvinutou banskou ťažbou, akým bol od stredoveku aj Rákoš pod rudonosným vrchom Železník.

Rákošské maľby objavil začiatkom 20. stor. I. Groh, ktorý ich v roku 1906 reštauroval a vyhotovil z nich akvarelové kópie (dnes v archíve Štátneho pamiatkového úradu v Budapešti). Počas výskumu v rokoch 1976-77 identifikoval M.Togner najmenej štyroch maliarov pracujúcich na výmaľbe kostola v Rákoši v časovom rozptyle od 70. rokov 14. stor. do konca 15. stor. Od roku 1992 prebieha prerušovaná pamiatková obnova kostola, ktorej súčasťou je aj započaté reštaurovanie malieb.

-ek-

 

—————

Späť