Stredoveký Gemer

28.10.2013 20:30

Celkom výnimočným javom v kultúrnych dejinách Slovenska bol vznik stredovekého nástenného maliarstva na území Gemera a Malohontu, regiónu ležiaceho na rozhraní stredného a východného Slovenska (neskôr Gemersko-Malohontskej župy). Územie v jeho severnej časti tvorí hornatý reliéf Slovenského rudohoria, južnú časť charakterizujú úrodné roviny údolia rieky Slaná a Rimavskej kotliny. Malá časť na juhovýchode bývalej historickej župy sa dnes nachádza na území Maďarskej republiky.

Popri dobrých predpokladoch pre poľnohospodársku činnosť v južnej časti, sa oblasť odpradávna vyznačovala mimoriadne pestrým nerastným bohatstvom, čo malo  nezanedbateľný vplyv na jej vývoj. Zlato, striebro, meď a železo, ktoré sa nachádzalo v hojnom množstve najmä v severnej, hornatej časti územia, od praveku ovplyvňovalo osudy tunajších obyvateľov i prisťahovalcov, ktorí sem neraz prichádzali za vidinou lepšieho života aj z veľkých diaľok, a ktorí sem priniesli aj svoju kultúru a tradície. Podmienky pre tento rozvoj boli dané nielen výskytom bohatých zdrojov surovín v celej oblasti Slovenského rudohoria, ale aj pre vtedajší spôsob ťažby nevyhnutných vodných zdrojov, lesov, ako aj odbytových možností. Význam regiónu v pravekej histórii dokazuje aj prítomnosť mnohých archeologických lokalít, podľa ktorých boli pomenované archeologické kultúry (napr. Bukovohorská, Kyjatická kultúra).

Nebývalý rozvoj banskej ťažby nastáva už v 13. storočí, kedy kráľ Ondrej II. osídľuje banské oblasti Uhorska cudzími „hosťami“ väčšinou nemeckej národnosti (saskí šoltýsi zo Spiša, Bavori, Tirolčania a Rakúšania). Títo noví usadlíci priniesli so sebou vyspelejšie poznatky a metódy výroby kovov, ktoré si domáce obyvateľstvo rýchlo osvojilo. Výsledkom neustálej imigrácie prisťahovalcov bol vznik svojrázneho kultúrneho fenoménu, v pestrom kolorite ktorého, okrem dominantnej domácej slovenskej a maďarskej kultúry, dodnes nachádzame silné nemecké, valašské i talianske vplyvy. Významná banícka a neskôr aj priemyselná orientácia regiónu spolu so silným remeselno-obchodným charakterom radili Gemer medzi najvyspelejšie územia Uhorského kráľovstva. Pre tunajšie obyvateľstvo boli úplnou samozrejmosťou interaktívne styky s inými národmi a kultúrami. Na báze nerastného bohatstva vytvárajúceho nevyhnutný ekonomický potenciál sa tu počas obdobia stredoveku zrodilo kultúrne bohatstvo, ktoré svojim významom a kvalitou ďaleko presahuje rámec regiónu.

Výsledkom konštruktívnej politiky kráľa Karola Róberta z Anjou a neskôr aj jeho syna Ľudovíta Veľkého bol výrazný rozvoj banských miest, ktoré získavajú takmer úplnú samosprávu. Bohatstvom drahých kovov získalo vtedy územie Slovenska popredné miesto v Uhorsku a produkcia železa v spišsko-gemerskom rudohorí mala už v 2. polovici 14. storočia medzinárodný význam.

Bolo len samozrejmé, že hospodárska konjunktúra Gemera, ktorý sa vďaka obchodu so železom stal akýmsi prienikom rozličných umeleckých prúdov, prispela aj k rozkvetu kultúrneho života a umenia s výrazným vplyvom talianskej kultúry, s ktorou Anjouovci udržiavali dôležité kontakty. Živú obchodnú výmenu sprevádzal  prílev umelcov dobre oboznámených s tvorbou takých centier umenia, akými boli Florencia, Siena a Benátky.

Najpresvedčivejším dôkazom zenitu hospodárskej a tým i kultúrnej prosperity Gemera v 13. až 15. storočí je významná kolekcia výtvarných diel nachádzajúcich sa v dobre zachovaných stredovekých kostoloch. Obdobie vzniku týchto pozoruhodných pamiatok vytvorených v prevažnej väčšine technikou pravej freskovej maľby sa zhoduje s obdobím vrcholu produkcie gemerských rudných baní a maximálneho vplyvu reprezentantov gemerskej oligarchie na kráľovskom dvore panovníkov z rodu Anjou. Bolo len samozrejmosťou, že predstavitelia významných gemerských rodín Bebekovcov a Csetnekyovcov, ktorí zastávali najvyššie funkcie pri tróne, a ktorí vďaka čulým stykom s juhom Európy mali možnosť vidieť vrcholné diela nástenného maliarstva v Toskánsku alebo v okolí Benátok, po postavení svojich rodových kostolov v Štítniku a Plešivci prizvali na ich výzdobu talianskych freskárov alebo nimi vyškolených majstrov.

Nástenné maľby v týchto dvoch gemerských kostoloch sa stali vzorom aj pre ďalších gemerských zemepánov a donátorov, pre ktorých už maľovali zaiste aj domáci nasledovníci majstrov plešivských a štítnických fresiek. Títo, sčasti inšpirovaní ich dielami a kultúrnym vplyvom nemeckých prisťahovalcov, vniesli do svojich diel výraznú schopnosť svojského, domáceho výtvarného podania s prísnymi pravidlami vymedzených tém. Rozsiahle maliarske cykly na stenách vidieckych kostolov v Ochtinej, Koceľovciach, Rákoši, Chyžnom, zatiaľ neodkryté maľby v kostoloch v Roštári, Kameňanoch, Šiveticiach, Lipovníku a Krásnohorskom Podhradí, ktoré máme doložené len v rozmerných sondách, dokazujú veľkú frekvenciu maliarskych dielní i jednotlivých umelcov.

Z hľadiska vývinu nástenného maliarstva v Gemeri osobitne zaujímavou je románska rotunda v Šiveticiach, kde nachádzame aj staršiu vrstvu malieb z 13. storočia zobrazujúcu legendu o sv. Margite Antiochijskej, v slovenskom prostredí tému mimoriadne vzácnu, ale aj  niekoľko výjavov z christologického (pašiového) cyklu, ktorého najdokonalejšiu prezentáciu nachádzame v gotickom kostole v Koceľovciach a v neskororománsko-gotickom kostole v Ochtinej. Ochtinská Posledná večera a výjavy z vypočúvania Krista, koceľovská Kalvária a Snímanie z kríža patria medzi najúžasnejšie výtvarné kompozície v dejinách gemerského maliarstva vôbec. K týmto maľbám sa svojou kvalitou výtvarného zobrazovania nesporne radia rákošské fresky s množstvom biblických postáv a svätcov a s unikátnou sediacou postavou s tromi tvárami znázorňujúcou Najsvätejšiu Trojicu. K vrcholným dielam talianskeho nástenného maliarstva v Gemeri patrí Kalvária v rodovom kostole Bebekovcov v Plešivci a výjavy zo života sv. Františka z Assisi spolu so Zvestovaním Panne Márii v  monumentálnej gotickej bazilike v Štítniku.

Druhá významná skupina gemerských nástenných malieb sa zachovala na stenách vidieckych kostolíkov v rimavskej oblasti v obciach Kraskovo, Kyjatice, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo, Rybník a Žíp. Okrem obvyklých biblických scén sa v dvoch z týchto kostolov (v Kraskove a Rimavskej Bani) stretávame aj s kompletným zobrazením  starouhorskej legendy o sv. Ladislavovi.

Christologický a pašiový cyklus, mariánsky cyklus, postavy cirkevných otcov, apoštolov, svätcov a mučeníkov a výjavy Posledného súdu - to sú najčastejšie témy zobrazované v gemerských kostoloch pre veriacich, z ktorých prevažná väčšina nevedela čítať ani písať. Títo ľudia sa s biblickými textami, životmi svätých a cirkevnými legendami zoznamovali cez svoju "bibliu pauperum" (biblia chudobných) zobrazenú sugestívnymi farebnými obrazmi na stenách kostolov.

Jednotlivé maľované výjavy bývajú väčšinou usporiadané do horizonálnych pásov umiestnených nad sebou, vzájomne oddelené ornamentálnymi bordúrami vyhotovenými cez šablóny, ktorými stredovekí maliari prekrývali nerovnosti styku dvoch omietkových polí – jedného pomaľovaného a druhého s čerstvo nahodenou vlhkou omietkou. Vzhľadom k rýchlo schnúcej vápennej omietke museli postupovať rýchlo a obratne, aby sa farba počas vysýchania pevne spojila s podkladom. Gemer bohatý na výskyt rôznorodých rúd a farebných kovov poskytoval maliarom širokú škálu prírodných pigmentov (rumelka, malachit, azurit) získavaných ako vedľajší produkt tunajšej banskej a hutníckej výroby. Okrem toho územie s bohatým výskytom krasových pohorí poskytovalo vždy aj dostatok kvalitného vápna na omietky a základnú farbu – bielobu.

Vo svojich detailoch, ale i ako celok väčšina gemerských malieb poukazuje na vplyvy talianskej maľby 14. storočia (trecento), a to nielen čo sa týka tém výjavov, ale aj v ich kompozícii. Napríklad dvojice praotcov cirkvi tróniacich za stolíkmi zobrazované na klenbách presbytérií sa prvýkrát objavujú v hornom kostole sv. Františka z Assisi okolo roku 1300, a od tej doby sa stávajú obľúbenou témou talianskeho trecenta. Za Alpami sa okrem Uhorska vyskytujú len veľmi zriedkavo, a v každom prípade vznikli pod dokázateľným vplyvom talianskeho umenia rovnako ako výjavy zo života Krista a väčšina scén pašiového cyklu. Aj taliansky rád františkánov, ktorý zohral v kultúrnom živote tohto regiónu dôležitú úlohu (františkánsky kláštor bol napr. v Kameňanoch), bol ďalším významným článkom posilňujúcim priame kontakty s Talianskom.

Počiatky výskumu a postupné objavovanie vzácnych súborov nástenných malieb v Gemeri sa viažu s obdobím poslednej štvrtiny 19. a začiatku nášho storočia. Formujúce sa inštitúcie starostlivosti o pamiatky v Maďarsku a Československu hneď na začiatku svojej existencie upriamili svoju pozornosť aj na stredoveké kostoly gemerského regiónu, kde už prvé prieskumy potvrdili očakávania odborníkov. Na prelome 19. a 20. storočia sa okrem veľkolepých plánov pamiatkovej obnovy architektúr započala aj rozsiahla akcia odkrývania, dokumentácie a reštaurovania nástenných malieb v týchto objektoch. Túto činnosť na území Gemera viedol profesor budapeštianskej vysokej školy užitých umení a reštaurátor István Groh, ktorý so svojím tímom odkryl a dôkladne zdokumentoval väčšinu dnes známych gemerských stredovekých nástenných malieb.

Po prvýkrát sa komplexnejším spracovaním problematiky nástenných malieb na území bývalého Uhorska, a v rámci neho aj Gemera, zaoberal maďarský medievalista Dénes Radocsay v diele A középkori Magyarország falképei (Nástenné maľby stredovekého Uhorska) z roku 1954 (2. vydanie v roku 1977).  V priebehu 50. - 80. rokov 20. storočia publikovali niekoľko významných prác s touto tematikou na Slovensku Katarína Biathová a v Maďarsku Mária Prokopp, ktorá sa k tematike gemerskej nástennej maľby vrátila vo vyčerpávajúcej štúdii Középkori freskók Gömörben (Stredoveké fresky na Gemeri), vydanej knižne v roku 2002, v ktorej poukázala hlavne na úlohu miestnych veľmožov pri udomácňovaní maľby talianskeho trecenta na území Gemera.

Doposiaľ najrozsiahlejší a najkomplexnejší pamiatkový a reštaurátorský prieskum gemerských stredovekých kostolov s nástennými maľbami uskutočnil v rokoch 1976 - 1977 na základe požiadavky vtedajšej Okresnej správy pamiatkovej starostlivosti v Rožňave kolektív v zložení: PhDr. Milan Togner, akad. mal. doc. Jiří Josefík a akad. soch. Ladislav Székely. Autori výskumných správ z kostolov v Chyžnom, Kameňanoch, Koceľovciach, Kraskove, Krásnohorskom Podhradí, Kyjaticiach, Lipovníku, Ochtinej, Plešivci, Rákoši, Rimavskej Bani, Rimavskom Brezove, Roštári a Šiveticiach obohatili stupeň poznatkov v oblasti datovania, vzájomných súvislostí a umeleckohistorického hodnotenia, ale predovšetkým upriamili pozornosť odbornej i laickej verejnosti na existenciu tohto vzácneho súboru stredovekých pamiatok, ktorých historický a umeleckohistorický význam ďaleko prekračuje rámec regiónu i hranice Slovenskej republiky. Sumarizáciu výsledkov týchto výskumov sa pokúsil predostrieť odbornej verejnosti seminár usporiadaný Okresnou správou pamiatkovej starostlivosti v Rožňave v roku 1978 vo Vyšnej Slanej, ktorého sa zúčastnili okrem členov výskumného tímu aj všetci autori takmer súčasne vydaného veľkoryso koncipovaného diela Stredoveká nástenná maľba na Slovensku Vlasta Dvořáková, Jan Krása a Karel Stejskal a prínosným príspevkom aj Katarína Biathová, ktorá v tomto období pripravovala na vydanie svoju kľúčovú prácu Maliarske prejavy stredovekého Liptova (1983).

Úspešným vyvrcholením týchto aktivít sú dve práce Milana Tognera, dnes profesora Univerzity Palackého v Olomouci, katalóg Stredoveká nástenná maľba na Slovensku (1988) a publikácia Stredoveká nástenná maľba v Gemeri  (1989).  V tejto súvislosti nemôžeme opomenúť rozsiahlu štúdiu profesora Jána Bakoša Dejiny a koncepcie stredovekého umenia na Slovensku z roku 1984, ktorá sumarizuje predovšetkým koncepčné stanoviská jednotlivých autorov rozhodujúcej časti umenovednej literatúry s touto tematikou.

V 80. rokoch 20. stor. bol naštartovaný ďalekosiahly plán komplexnej pamiatkovej obnovy a reštaurovania gemerských stredovekých kostolov s nástennými maľbami (vrátane reštaurovania mobiliáru) dvomi kľúčovými realizáciami v Kraskove a Kyjaticiach. S prestávkami pokračoval aj rozsiahly projekt obnovy mohutného stredovekého kostola v Štítniku, kde sa podarilo úplne dokončiť stavebnú obnovu, počas ktorej boli objavené dovtedy neznáme fragmenty monumentálnej exteriérovej maľby s postavou Sv. Krištofa, ktorá bola následne reštaurovaná.

Okrem uvedených projektov sa realizovalo aj niekoľko menších opráv v záujme zlepšenia stavebnotechnického stavu týchto vzácnych architektonických a umeleckých pamiatok.

Pri úprave interiéru kostola v Krásnohorskom Podhradí bola objavená a hneď aj zreštaurovaná časť stredovekých nástenných malieb na severnej stene lode. Na konci 80. rokov 20. stor. začala komplexná pamiatková obnova unikátnej románskej tehlovej rotundy v Šiveticiach a ranogotického kostola v Rákoši. Obe akcie však museli byť prerušené z dôvodu nedostatku finančných Jedným z posledných významných objavov na tomto území sú rozsiahle fragmenty malieb v evanjelickom kostole v Dobšinej, kde v tunajšom, pôvodne nemeckom prostredí, prirodzene prevažujú umelecké vplyvy zo Saska a Durínska. Maľbám dominuje scéna Korunovácie Panny Márie v sprievode anjelského orchestra. Medzi ďalšími biblickými výjavmi tu nachádzame aj unikátne a v slovenskom prostredí úplne ojedinelé zobrazenie postavy sv. Hildegardy z Bingenu, v nemeckých krajinách dodnes jednej z najuctievanejších svätíc.

Zvyšky maľovanej figurálnej výzdoby boli objavené skoro súčasne aj počas obnovy rím. kat. kostola v Revúcej a evanjelického kostola vo Vyšnej Slanej s ojedinelým výjavom sv. Mikuláš obdarúva chudobné zemanove dcéry. Onedlho pribudli do tejto kolekcie novoobjavené fragmenty stredovekých fresiek v kostoloch ref. cirkvi v Brzotíne a Silici a v rím. kat. kostoloch v Jablonove nad Turňou a Henckovciach.

Od roku 2009 prebieha komplexný umeleckohistorický a reštaurátorský výskum v kostole reformovanej cirkvi v Plešivci, počas ktorého k doteraz známym maľbách nájdeným v rokoch 1976 – 1977 pribudli nové nálezy, ktoré bez akýchkoľvek pochybností potvrdzujú účasť talianskych freskárov na výzdobe rodového kostola Bebekovcov.

Doteraz je na území Gemera–Malohontu evidovaných 23 kostolov vymaľovaných stredovekými nástennými maľbami, čo zaiste predstavuje iba časť bývalého bohatstva špecifického umeleckého fenoménu, ktorým sa táto oblasť dávno zaradila do kontextu vyspelej stredoeurópskej kultúry.

-ek-

 

—————

Späť